Fikcia doručenia v e‑schránke: jasný výklad Najvyššieho súdu SR

Veľký senát Najvyššieho súdu SR vyložil § 32 zákona o e‑Governmente tak, že pri fikcii doručenia sa elektronický dokument považuje za doručený až po uplynutí úložnej lehoty, nie v jej posledný deň. Výklad má zásadný vplyv na plynutie procesných lehôt.

Najvyšší súd SR (veľký senát) sa v uznesení sp. zn. 1VCdo/8/2025 zaoberal otázkou, kedy nastáva fikcia doručenia pri elektronickom doručovaní rozhodnutí do elektronickej schránky, ak si adresát zásielku neprevezme.

Táto otázka má významný praktický dopad, keďže od okamihu doručenia začínajú plynúť procesné lehoty, najmä lehota na podanie odvolania alebo iného opravného prostriedku. Nesprávne určenie momentu doručenia môže viesť k záveru o oneskorenosti podania, a tým aj k zásahu do práva na spravodlivý proces.

Právny rámec elektronického doručovania

Podľa § 32 ods. 2 písm. b) zákona č. 305/2013 Z. z. o e‑Governmente sa elektronická úradná správa považuje za doručenú márnym uplynutím úložnej lehoty, ak si ju adresát v tejto lehote neprevezme.

Otázkou však zostávalo, či fikcia doručenia nastáva už v posledný deň úložnej lehoty, alebo až deň nasledujúci po jej uplynutí. V praxi pritom existovali rozdielne výklady.

Výklad veľkého senátu Najvyššieho súdu SR

Veľký senát Najvyššieho súdu SR dospel k záveru, že fikcia doručenia nemôže nastať v posledný deň úložnej lehoty, ale až nasledujúci deň po jej uplynutí.

Súd zdôraznil, že počas celej úložnej lehoty sa elektronický dokument považuje za nedoručený, keďže adresát má stále možnosť si ho prevziať. Až po márnom uplynutí celej lehoty možno hovoriť o doručení na základe fikcie.

Takýto výklad je v súlade s jazykovým aj teleologickým výkladom zákona a zároveň chráni procesné práva adresátov, najmä ich právo na prístup k súdu a spravodlivý proces.

Dopad na posudzovanie včasnosti odvolania

V posudzovanom prípade odvolací súd vychádzal z opačného výkladu a považoval elektronické rozhodnutie za doručené už v posledný deň úložnej lehoty. Na tomto základe dospel k záveru, že odvolanie bolo podané oneskorene.

Veľký senát Najvyššieho súdu SR však takýto postup označil za porušenie práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) Civilného sporového poriadku), napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.